Výhody rozhodcovského konania

Riešenie sporov formou rozhodcovského konania má nesporne veľa výhod. Sú nimi najmä:

  • Pružné a rýchlejšie konanie. Od podania žaloby do vydania rozhodcovského rozsudku trvá v závislosti od náročnosti veci rozhodcovské konanie jeden až tri mesiace.
  • Úspora nákladov konania. Poplatok za konanie pred rozhodcovským súdom je nižší ako súdny poplatok a vzhľadom na rýchlosť konania účastník sporu neplatí zbytočné cestovné výdavky, resp. z dôvodu kontradiktórnosti konania a hodnotenia písomných dôkazov nie je potreba platiť náklady právneho zastúpenia.
  • Jednoduchosť a flexibilita konania.
  • Dôvernosť a súkromný charakter. Rozhodcovské konanie je neverejné konanie, nemá naň prístup verejnosť. Rozhodcovia sú viazaní mlčanlivosťou. Účastník konania sa nemusí obávať, že spor a jeho riešenie pred rozhodcovským súdom môžu na verejnosti alebo v podnikateľskej obci poškodiť jeho dobré meno, prípadne spôsobiť mu iné súvisiace problémy.
  • Špecializácia prostredníctvom rozhodcov, ktorí sú odborníkmi v danom odvetví a možnosť ustanoviť si za rozhodcov skúsených právnikov. Rozhodcami na stálom rozhodcovskom súde sú právnici zaoberajúci sa najmä obchodným právom a majetkovými občianskoprávnymi vzťahmi, čo zaručuje vysokú odbornosť a znalosť problematiky pri rozhodovaní.
  • Písomnosť rozhodcovského konania. Rozhodcovské konanie sa vykonáva písomne. Rozhodcovský súd zásadne rozhoduje po predložení písomných dôkazov a vyjadrení bez potreby ústne pojednávať. Tým však nie je vylúčená možnosť ústneho pojednávania, ak ho navrhne a dostatočne zdôvodní účastník sporu a ak to nebude prekážkou rýchleho a efektívneho rozhodnutia vo veci.
  • Vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov exekútormi a súdmi. Po doručení všetkým účastníkom sporu sa stáva rozhodcovský rozsudok právoplatný a vykonateľný, čo umožňuje oprávnenej strane v prípade neplnenia povinnej strany domáhať sa okamžite vymáhania svojho nároku.
  • Rozhodovanie tromi rozhodcami. Zaručuje objektívnosť a dôkladné posúdenie sporu. Jedná sa o tzv. senátny typ rozhodovania, keď sa rozhoduje na základe hlasovania väčšinou hlasov.