Podmienky rozhodcovského konaní
Druhá časť zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon“) upravuje spôsob, akým si účastníci zmluvných právnych vzťahov môžu dohodnúť rozhodovanie prípadných sporov v budúcnosti alebo sporov prebiehajúcich v rozhodcovskom konaní.
Záväzok zmluvných strán predložiť existujúci alebo budúci spor na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu má formu rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá
- ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument) alebo
- ako rozhodcovská doložka k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí byť písomná, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona).
Výnimočne možno vykonávať rozhodcovské konanie aj bez písomnej rozhodcovskej zmluvy, a to v prípade, ak zmluvné strany na začiatku rozhodcovského konania vyhlásia do zápisnice pred Rozhodcovským súdom, že sa podrobujú právomoci Rozhodcovského súdu.
Rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky je platná aj v prípade, ak je zmluva v ktorej je obsiahnutá neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej doložky by vznikla iba v prípade, ak by sa na rozhodcovskú doložku vzťahoval dôvod neplatnosti zmluvy alebo ak by sa na tom dohodli zmluvné strany.
Podobne, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.